Moderná škola - Základná škola Podhorany

Moderná škola

Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ
Názov projektu: Inovatívna škola rešpektujúca potreby žiakov
Žiadateľ: Obec Podhorany, Základná škola Podhorany
Celkové výdavky projektu (SKK/EUR): 2 796 066,18 SKK 92 812,39 EUR
Požadovaná výška NFP (SKK/EUR): 2 656 262,87 SKK 88 171,77 EUR
Trvanie projektu (mesiace) 23 mesiacov
Umiestnenie projektu: Prešovský kraj,

STRUČNÝ OPIS PROJEKTU

Za riadenie projektu budú zodpovední pracovníci základnej školy a zamestnanci obecného úradu v Podhoranoch:
Pred začiatkom realizácie hlavných aktivít projektu bude vypracovaný detailný mesačný plán činností aktivít, detailný mesačný plán čerpania rozpočtu, delegovanie úloh odborným pracovníkom aktivít projektu ako i projektovému tímu.
Ciele projektu dosiahneme prostredníctvom týchto aktivít projektu:

Hlavné aktivity projektu:
1.1 Tvorba školského vzdelávacieho programu pre ISCED 1
2.1 Keď učenie je zábava
3.1 Vzdelávanie moderného pedagóga

Potreby žiakov, učiteľov a školy riešené predkladaným projektom:

1. Kľúčové kompetencie žiakov - Modernizácia a inovácia výchovno - vzdelávacieho procesu musí viesť k rozvoju kľúčových kompetencií žiakov. U našich žiakov sme definovali predovšetkým potrebu rozvoja
- kompetencii k učeniu (žiaci vyhľadávajú a triedia informácie a na základe ich pochopenia, prepojenia a systematizácie ich efektívne využívajú v procese učenia, kreatívnych činnostiach a v praktickom živote.
- komunikačných kompetencií (schopnosť žiaka formulovať a vyjadrovať svoje myšlienky a názory v logickom slede, vyjadrovať sa výstižne, súvislo a kultivovane, obhajovať svoj názor a vhodne argumentovať, využívať informačné a komunikačné prostriedky pre kvalitnú a účinnú komunikáciu s okolitým svetom)
- sociálnych a personálnych kompetencii ( prispievať k diskusii v malej skupine ale aj k rozhovoru vo veľkej skupine, celej triedy, chápať potrebu efektívne spolupracovať s druhými spolužiakmi, rešpektovať rôzne názory a hľadiská, poučiť sa z toho, čo iní ľudia hovoria, robia či si myslia, vytvárať si pozitívnu predstavu o sebe samom, čo podporuje sebadôveru žiakov a ich samostatný rozvoj, ovláda a riadi svoje jednanie a chovanie tak, aby dosiahol pocit sebauspokojenia a sebaúcty)

2. Potreba ďalšieho vzdelávania učiteľov: Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov má veľký dopad na celkovú úroveň kvality výchovno - vzdelávacieho procesu. Ďalšie vzdelávanie je právom a povinnosťou každého pedagogického zamestnanca školy, ktorý má mať možnosť vzdelávať sa za rovnakých podmienok. Oblasti ďalšieho vzdelávania by mali zahŕňať predovšetkým inovácie v odboroch, inovácie v pedagogike a príbuzných vedách, didaktike jednotlivých vyučovacích predmetov, efektívnych postupoch výchovy a vzdelávania detí a mládeže, zásadné problémy nášho školstva (napr. školské vzdelávacie programy)
3. Využívanie informačno - komunikačných technológii vo výchovno - vzdelávacom procese - Využívanie informačných technológií vo výchovno - vzdelávacom procese: Časy, kedy učiteľovi stačila krieda a tabuľa začínajú byť históriou. V súčasnej dobe musia žiaci denne vstrebávať veľké množstvo informácií, učitelia si už len s tradičnými prostriedkami nevystačia. Je to dané i tým, že väčšina žiakov je na vyššej technickej úrovni ako napr. začiatkom 90. - tych rokov. Rýchly technologický rozvoj prináša nielen nové spôsoby komunikácie, ale i nové formy informačných tokov. Využívanie nových informačných technológií sa dotklo i systému vzdelávania. Multimédiá, významný nástroj vzdelávania, umožňujú prijímať informácie všetkými zmyslami a tým výrazne napomáhajú hlbšiemu pochopeniu, analýze, triedeniu informácií a nakoniec i interpretácii danej problematiky. Prínos týchto moderných učebných pomôcok nespočíva len v obrazovej a zvukovej názornosti, ktorou je možné doplniť bežný teoretický výklad. Znamená okamžité zlepšenie komunikácie a aktívnej úlohy žiaka oproti bežnej hodine. Zároveň sa zvyšuje i prestíž učiteľa - žiaci oceňujú , ak s nimi pracujeme moderne prostriedkami , ktoré sú im blízke Výhodou zapojenia multimédií do vzdelávacieho procesu je i možnosť rešpektovať individuálne schopnosti žiaka, napr. z hľadiska rýchlosti či formy


4. Inovácia metód a foriem práce - "Najlepší spôsob ako sa niečo učiť je niečo robiť, najhorší spôsob ako učiť druhých je rozprávať" Najcennejšie sú tie poznatky, ktoré žiak získa vlastnou prácou a vlastným úsilím. Poznatky získané v dôsledku počúvania učiteľa, odpisovania učiva z tabule alebo učebnice nepatria v dnešnej dobe medzi cenné poznatky. U učiteľov prevládajú v súčasnosti tradičné metódy práce - slovné metódy (rozprávanie, vysvetľovanie, rozhovor, prednáška, beseda), tlačené slovo (práca s knihou, práca s programom, metóda čítania s výkladom), predmety a javy skutočnosti (bezprostredné poznávanie predmetov a javov, pozorovanie, demonštrácia, pokus, exkurzia), praktická činnosť (laboratórne práce). Tieto metódy v závislosti od vyučovacieho predmetu a tematického celku nedostatočne rozvíjajú komunikačné spôsobilosti, kreativitu, samostatnosť, tvorbu úsudku, osobnú skúsenosť. Vzhľadom na súčasné podmienky a potreby je nevyhnutné prejsť na modernizáciu a rozširovanie foriem a metód vyučovania s výrazným využívaním informačno - komunikačných technológií, v spojení so skvalitňovaním vlastných podmienok školy, s využívaním daností okolia školy (prírodné prostredie s chránenými územiami), klimatických podmienok (dostatok snehu počas zimných mesiacov) a pod.

5. Tvorba školského vzdelávacieho programu. - Potreba tvorby a implementácie školského vzdelávacieho programu vychádza z analýzy súčasnej situácie vo výchovno - vzdelávacom procese škôl. V súčasnosti naše vzdelávanie môžeme charakterizovať ako odovzdávanie hotových poznatkov žiakom izolovane z jednotlivých predmetov. Aj keď to nemusí byť už všeobecný obraz, väčšina vyučovacích hodín prebieha takýmto spôsobom. Pritom naši žiaci majú dobré vedomosti ale nevedia ich správne použiť. Majú problémy pri zdôvodňovaní, vysvetľovaní, argumentovaní, riešení problémov a pod. Našou snahou je, aby vedeli získané vedomosti a zručnosti správne skombinovať pri riešení úloh. Ak chceme, aby naši žiaci vedeli komunikovať, našim cieľom je, aby vedeli o čom majú komunikovať, ak chceme aby naši žiaci vedeli získavať informácie zo zdrojov, tak v prvom rade musia mať vedomosti, aby vedeli aké údaje majú vyhľadávať a ako a kam ich zaradiť. Tým posúvame naše vzdelávanie od obsahu - čo chceme naučiť k zdôrazneniu cieľa - prečo to chceme žiakov naučiť.


V priebehu trvania projektu odborní pracovníci v spolupráci s našimi žiakmi vytvoria nové učebné materiály pre školský vzdelávací program ako i pre modernizáciu foriem práce. Vytvorené metodológie umožnia ďalším učiteľom a taktiež i žiakom pracovať s týmito učebnými materiálmi. Tieto metodológie budú vznikať priebežne, pričom finálne verzie vzniknú až na konci projektu po realizácii pilotovania (vyskúšania v praxi so zvolenou cieľovou skupinou) a hodnotenia (na základe zvolenej spätnej väzby a hodnotiacich kritérií zameraných na zvyšenie zručností, schopností a kompetencií žiaka


Ťažisko práce, ale i zodpovednosť za projekt, je a musí zostať na interných zamestnancoch školy. keďže učiteľ je najdôležitejším činiteľom transformácie výchovno-vzdelávacieho procesu.
Predkladaný projekt je plne v súlade s koncepciou rozvoja školy, ktorý vychádza predovšetkým zo všeobecne známych trendov v rozvoji výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike (predovšetkým z "Milénia" a Národného programu výchovy a vzdelávania v SR), z dobrého poznania súčasného stavu a postavenia školy v obci. Škola má nezastupiteľnú úlohu vo vzdelávaní a výchove detí z obce na 1. stupni. Zároveň pôsobí aj ako významná spoločensko-vzdelávacia inštitúcia s možnosťou jej širšieho využívania.
Zámery v rozvoji školy vychádzajú z poznania a rozboru súčasnej situácie vo všetkých oblastiach činnosti školy a sú zamerané na systémové riešenie skvalitňovania predpokladov pre proces výchovy a vzdelávania na základnej škole .